AI
Kvantová pamäť, ktorá kmitá ako struna gitary
Kvantovú informáciu doteraz držali svetlo a elektrické obvody. V laboratóriu v Zürichu ju uložili do chvenia – podobne ako tón v napnutej strune. A jedna takáto „struna“ kmitá vo viacerých módoch naraz, takže unesie viac informácie.
Kvantové počítače · ETH Zürich · Science, november 2026
supravodivý qubit + mikroskopické mechanické rezonátory
Pamäť z chvejúcej sa struny
Kvantovú informáciu doteraz držali svetlo a elektrické obvody. V laboratóriu v Zürichu ju uložili do chvenia – podobne ako tón v napnutej strune. A jedna takáto „struna“ kmitá vo viacerých módoch naraz, takže unesie viac informácie.
Bežný počítač má procesor, ktorý počíta, a pamäť, kam si odkladá rozpracované údaje. Väčšina kvantových počítačov takéto rozdelenie nemá: informácie držia v elektromagnetických obvodoch, ktoré zaberajú veľa miesta. Tím Yiwen Chu z ETH Zürich postavil kvantovú pamäť z drobných kmitajúcich telies, takzvaných mechanických rezonátorov.
Qubit pritom slúži ako procesor: prečíta stav chvenia, vykoná s ním operáciu a upravený stav zapíše späť do pamäte.
Supravodivý qubit a rezonátory
Qubit počíta, chvejúce sa rezonátory pamätajú – a na tejto dvojici tím spustil kvantovú Fourierovu transformáciu, stavebný kameň Shorovho algoritmu. Autori uvádzajú tri výhody: rezonátory sú oveľa menšie než elektromagnetické pamäte, podporujú veľa rôznych vibračných módov a uložené stavy vydržia dlhšie, čo pomáha pri viacstupňových výpočtoch.
Článok „Mechanical resonator–based quantum computing“ vyšiel v časopise Science (roč. 392, č. 6801, s. 972). Prvým autorom je Yu Yang, skupinu vedie Yiwen Chu. Supravodivý qubit v ňom funguje ako riadiaca a výpočtová jednotka a mechanické rezonátory ako pracovná pamäť.
Na systéme predviedli kvantovú Fourierovu transformáciu a hľadanie periódy, teda stavebné kamene, na ktorých stojí napríklad Shorov algoritmus. Podľa autorov ide o prvú experimentálnu ukážku, že mechanické rezonátory spolu so supravodivými qubitmi dokážu vykonávať kvantové výpočty. Tlačová správa neuvádza počet qubitov ani módov, časy koherencie či presnosť operácií.
Zatiaľ len ukážka princípu
Kvantové počítače dnes narážajú na priestor: na veľké množstvo qubitov treba obrovské chladené zariadenia plné kabeláže. Oddelenie procesora od hustej pamäte je princíp, ktorý sa osvedčil v klasických počítačoch, a mohol by pomôcť aj tu.
Nečakané je, že úlohu pamäte preberá niečo také obyčajné ako mechanický pohyb. Kvantová informácia nemusí sedieť len v svetle či elektrických obvodoch, ale aj v chvení hmoty.
Prakticky ide o ukážku princípu, nie o stroj, ktorý by už počítal niečo užitočné. Pre bežného človeka je to zatiaľ dobrá správa z laboratória, nie zmena, ktorú by v najbližších rokoch pocítil.
Zdroj: ScienceDaily (ETH Zürich)
Originál: Science, DOI 10.1126/science.aef4139