História
Letokruhy z Anatólie a sopka na Aljaške spresnili, kedy padol Babylon
Babylon dobyli Chetiti približne v roku 1587 pred n. l. K takémuto spresneniu dospela nová štúdia vďaka letokruhom v trámoch anatólskych palácov a stopám sopečnej erupcie na Aljaške v polárnom ľade.
Starovek · Kültepe, Acemhöyük a Gordion, Turecko · rozbor letokruhov a ľadovcových jadier · PNAS, november 2026
stredná a neskorá doba bronzová, 2072 – 744 pred n. l.; pád Babylonu okolo 1587 pred n. l.
Drevené trámy zo starých palácov
Babylon dobyli Chetiti približne v roku 1587 pred n. l. K takémuto spresneniu dospela nová štúdia vďaka letokruhom v trámoch anatólskych palácov a stopám sopečnej erupcie na Aljaške v polárnom ľade.
Tím, ktorý viedla dendrochronologička Charlotte Pearson z Laboratória výskumu letokruhov Arizonskej univerzity, publikoval v novembri 2026 v časopise PNAS novú kostru datovania pre Anatóliu a Mezopotámiu v dobe bronzovej. Na práci sa podieľali vedci z USA, Švajčiarska, Nórska, Rakúska a Británie. Kľúčom boli drevené trámy z archeologických lokalít v dnešnom Turecku, ktorých letokruhy tvoria súvislý rad pokrývajúci roky 2072 až 744 pred n. l.
Vedci v nich merali rádiouhlík v jednotlivých letokruhoch, teda rok po roku, a výsledný vzor porovnávali so stromami známeho veku. Takto dokázali presne ukotviť dlhé sekvencie z Gordionu, ktoré sú prepojené s ďalšími lokalitami; osobitne užitočná bola výrazná zmena atmosférického rádiouhlíka medzi rokmi 1532 a 1531 pred n. l. Z 19 trámov z ôsmich častí paláca Waršamu v Kültepe, starovekom Kaneši pri Kayseri, vyšiel rok výrubu 1837 a 1836 pred n. l. Drevo z paláca Sarıkaya v Acemhöyüku bolo vyrúbané v roku 1778 pred n. l. Rozdiel 58 rokov medzi stavbami zodpovedá poradiu udalostí zapísanému v asýrskych dokumentoch.
Druhým pilierom boli babylonské záznamy o pozorovaní Venuše. Planéta bola v niektorých rokoch nezvyčajne zle viditeľná, podľa autorov možno pre opar zo sopečnej erupcie. Tieto výpadky vedci porovnali so stopami erupcií v polárnych ľadovcových jadrách a najlepšie sa zhodovali s mohutnou erupciou sopky Aniakchak na Aljaške okolo rokov 1628 až 1627 pred n. l. Z toho im vyšlo, že Babylon dobyli Chetiti pod vedením kráľa Muršiliho I. približne v roku 1587 pred n. l.
Koniec súboja štyroch chronológií
Dejiny starej Mezopotámie majú presné poradie panovníkov, no jeho ukotvenie v absolútnych rokoch bolo dlho neisté. Bádatelia preto pracovali s niekoľkými konkurenčnými chronológiami, nazývanými vysoká, stredná, nízka a ultranízka, ktoré tie isté udalosti kladú do rôznych desaťročí. Od voľby chronológie závisí, ako sa porovnávajú dejiny Babylonu, Egypta, Chetitov či egejského sveta.
Nová štúdia podľa autorov zúžila zostávajúcu neistotu v silný prospech takzvanej stredne nízkej chronológie. Nie je to výsledok jednej metódy, ale súhra nezávislých údajov: letokruhov, rádiouhlíka, ľadovcových jadier a starých pozorovaní oblohy. To robí výsledok odolnejším, než keby stál len na jednom type dôkazov.
Letokruhy z Gordionu navyše ukázali nezvyčajne suché obdobie medzi rokmi 1228 a 1188 pred n. l. a obzvlášť krutú viacročnú suchotu v rokoch 1194 až 1192 pred n. l. Podľa správ o štúdii bolo chetitské hlavné mesto Chattuša vyplienené a vypálené dva roky po nej. Sucho tak mohlo prispieť k pádu Chetitskej ríše, hoci samotné letokruhy nevedia povedať, prečo sa ríša zrútila.
Zdroj: Archaeology Magazine: Mesopotamian Chronology Refined with Tree Rings and Ice Cores · Archaeology Mag: Ancient tree rings and an Alaskan volcano help pin down when Babylon fell · Anatolian Archaeology: 4,000-Year-Old Tree Rings from Anatolia Help Pin Down When Babylon Fell · PNAS: Anchoring Anatolian tree-rings and Mesopotamian chronology with single-year radiocarbon patterns and ice-core evidence