Príroda
Baktérie so zabudovaným kompasom z reťaze magnetických kryštálov
Jediná bunka bez mozgu si vyrobí skutočné magnetické kryštály a postaví z nich kompas, ktorý ju natáča podľa magnetického poľa Zeme.
Vedeli ste? · Mikrosvet · rozhranie okysličenej a bezkyslíkatej vody v sedimentoch a vodách
magnetotaktické baktérie (napr. Magnetospirillum)
Bunka s reťazou magnetitu
Jediná bunka bez mozgu si vyrobí skutočné magnetické kryštály a postaví z nich kompas, ktorý ju natáča podľa magnetického poľa Zeme.
Magnetotaktické baktérie sú rôznorodá skupina baktérií, ktoré sa natáčajú podľa siločiar magnetického poľa Zeme. Vo vnútri buniek majú drobné útvary nazývané magnetozómy, v ktorých sa vytvárajú kryštály magnetitu (oxid železa) alebo greigitu (sulfid železa). Kryštály magnetitu merajú asi 35 až 120 nanometrov a sú zoradené do reťazí, ktoré fungujú ako strelka kompasu a pasívne natáčajú celú bunku v smere poľa.
Žijú najmä na rozhraní, kde sa okysličená voda stretáva s bezkyslíkatou, napríklad v sedimentoch. Magnetické pole im zrejme pomáha rýchlo nájsť vrstvu s optimálnym množstvom kyslíka: namiesto blúdenia všetkými smermi sa pohybujú len hore či dole pozdĺž siločiar a kombinujú to s vnímaním kyslíka. Ktorým smerom bunka pláva, súvisí so sklonom magnetického poľa na danej pologuli.
Prvý ich opísal Salvatore Bellini z univerzity v Pavii v roku 1963. V roku 1975 ich znovu objavil Richard Blakemore. Najstaršie jednoznačné magnetofosílie, teda stopy ich kryštálov, pochádzajú z kriedových vápencov južného Anglicka.
Kompas bez mozgu
Magnetické vnímanie si zvyčajne spájame so sťahovavými vtákmi či morskými korytnačkami, kde sa presný mechanizmus stále skúma. Tu ho má jediná bunka bez mozgu a navyše úplne doslovne: vyrobí si skutočné magnetické kryštály a postaví z nich kompas.
Prekvapujúca je aj presnosť výroby. Kryštály majú práve takú veľkosť, aby boli trvalo zmagnetizované, no zároveň dosť malé, aby tvorili jedinú magnetickú doménu. Bunka teda veľkosť kryštálov drží v úzkom rozmedzí, ktoré je pre kompas ideálne.