DigiZen

Vesmír

Na Venuši trvá deň dlhšie ako rok

Venuša sa okolo vlastnej osi otočí raz za 243 pozemských dní, no okolo Slnka obehne už za 225 dní. Jeden jej „deň“ meraný otočkou je teda dlhší ako jej celý rok. Žiadna iná planéta Slnečnej sústavy sa neotáča tak pomaly.

· 2 min čítania

Venuša zahalená v oblakoch na snímkach sondy Mariner 10 z februára 1974, nanovo spracovaných v roku 2020; vľavo s prirodzenejšími farbami, vpravo so zvýrazneným kontrastom.
Venuša zahalená v oblakoch na snímkach sondy Mariner 10 z februára 1974, nanovo spracovaných v roku 2020; vľavo s prirodzenejšími farbami, vpravo so zvýrazneným kontrastom. Foto: NASA/JPL-Caltech (spracovanie Kevin M. Gill), Verejná doména (NASA)

Vedeli ste? · Slnečná sústava · NASA · fakty o planéte · aktualizované v novembri 2026

Venuša · rotácia a obeh

Slnko vychádza na západe

Venuša sa okolo vlastnej osi otočí raz za 243 pozemských dní, no okolo Slnka obehne už za 225 dní. Jeden jej „deň“ meraný otočkou je teda dlhší ako jej celý rok. Žiadna iná planéta Slnečnej sústavy sa neotáča tak pomaly.

Navyše sa točí opačným smerom ako Zem a väčšina ostatných planét. Keby sa dalo stáť na jej povrchu, Slnko by vychádzalo na západe a zapadalo na východe. Od jedného východu Slnka po ďalší by pritom uplynulo asi 117 pozemských dní.

Prečo 243 a nie 117? Predstav si kolotoč, ktorý sa pomaly točí jedným smerom, zatiaľ čo celý kolotoč obchádza lampu. Kým sa raz otočí okolo seba, posunie sa aj voči lampe, takže čas medzi dvoma východmi svetla vyjde inak ako čas jednej otočky.

Pomalá spätná rotácia v číslach

Podľa NASA trvá jedna otočka Venuše voči hviezdam 243 pozemských dní a jeden obeh okolo Slnka 225 dní. Keďže rotuje spätne, teda v opačnom zmysle ako obieha, oba pohyby sa skladajú a slnečný deň, od poludnia po poludnie, vychádza na 117 pozemských dní. Sklon osi je len asi tri stupne, takže Venuša prakticky nemá ročné obdobia.

Pomalé otáčanie pevnej planéty ostro kontrastuje s jej atmosférou. Podľa JPL obehnú vetry v hornej oblačnej vrstve vo výške okolo 60 km celú planétu zhruba za štyri a pol dňa rýchlosťou asi 100 m/s. Tieto oblaky z kvapôčok kyseliny sírovej sú na snímkach sondy Mariner 10 z 7. a 8. februára 1974, ktorá cestou k Merkúru preletela okolo Venuše.

Pod oblakmi je podľa NASA povrch s teplotou okolo 467 °C a tlakom asi 93-krát vyšším ako na hladine mora na Zemi. Pre hustú atmosféru tak Venuša nie je ani zďaleka taká, akú by sme čakali od planéty, ktorá je k Slnku len o niečo bližšie než Zem.

Hádanka pomalej sestry Zeme

Venuša je veľkosťou aj zložením najpodobnejšia Zemi, a predsa sa vyvinula úplne inak. Jej pomalá a spätná rotácia je jednou z hádaniek, na ktoré sa planetárni vedci snažia odpovedať: čo planétu kedysi pribrzdilo alebo prevrátilo a ako to ovplyvnilo jej podnebie a magnetické pole.

Prakticky sa bežného človeka netýka. Pomáha však pochopiť, že aj také základné veci ako deň a rok nie sú vo vesmíre samozrejmé a že naše 24 hodín je len jedna z mnohých možností.

Zdroj: NASA Science: Venus Facts · NASA/JPL: Venus from Mariner 10 (PIA23791)

Originál: Venus Facts