DigiZen

Vesmír

Prvé zachytené gravitačné vlny: zrážka čiernych dier

Za zlomok sekundy sa asi tri hmotnosti Slnka premenili na chvenie samotného priestoru – a 14. septembra 2015 ho po prvý raz zachytili dva detektory na Zemi.

· 2 min čítania

Letecký pohľad na detektor LIGO v Hanforde v štáte Washington, jeden z dvoch prístrojov, ktoré 14. septembra 2015 zachytili prvé gravitačné vlny.
Letecký pohľad na detektor LIGO v Hanforde v štáte Washington, jeden z dvoch prístrojov, ktoré 14. septembra 2015 zachytili prvé gravitačné vlny. Foto: LIGO Laboratory (Wikimedia Commons), Verejná doména

Z archívu · 2015 · Fyzika · LIGO a Virgo · Physical Review Letters · 2016

GW150914 · detektory LIGO

Chvenie samotného priestoru

Za zlomok sekundy sa asi tri hmotnosti Slnka premenili na chvenie samotného priestoru – a 14. septembra 2015 ho po prvý raz zachytili dva detektory na Zemi.

Albert Einstein v roku 1916 predpovedal, že keď sa veľmi hmotné telesá prudko pohybujú, rozvlnia samotný priestor okolo seba, podobne ako loďka rozvlní hladinu jazera. Tieto vlny sa šíria rýchlosťou svetla, no sú také slabé, že sám Einstein pochyboval, či ich niekto niekedy zmeria.

V skorých ranných hodinách amerického času 14. septembra 2015 sa to podarilo. Dva americké detektory LIGO, vzdialené od seba tisíce kilometrov, zachytili takmer naraz rovnaký krátky signál. Prišiel od dvoch čiernych dier, ktoré sa k sebe približovali po špirále a nakoniec splynuli do jednej, asi 1,4 miliardy svetelných rokov od Zeme.

Detektor funguje ako obrovské pravítko z laserového svetla s ramenami dlhými štyri kilometre. Keď ním prejde gravitačná vlna, ramená sa nepatrne natiahnu a skrátia, o oveľa menej, ako je priemer jadra atómu. Preto sú detektory dva a ďaleko od seba: skutočný signál musí zachytiť oba, kým náhodný otras len jeden.

Signál GW150914 v číslach

Signál dostal označenie GW150914 a prišiel o 9:50:45 UTC. Detektor v Livingstone v Louisiane ho zachytil asi o 7 milisekúnd skôr ako detektor v Hanforde vo Washingtone. Európsky detektor Virgo bol vtedy mimo prevádzky pre modernizáciu a LIGO bežal ešte v takzvanom inžinierskom režime pred oficiálnym spustením.

Z tvaru signálu vyplynulo, že sa zlúčili čierne diery s hmotnosťou asi 36 a 29 Sĺnk a vznikla jedna s hmotnosťou okolo 62 Sĺnk. Rozdiel, asi tri hmotnosti Slnka, sa za zlomok sekundy premenil na energiu gravitačných vĺn. Vrcholový výkon v posledných 20 milisekundách bol podľa výpočtov väčší ako svetelný výkon všetkých hviezd pozorovateľného vesmíru dokopy.

Objav kolaborácie LIGO a Virgo oznámili 11. februára 2016 so štatistickou významnosťou aspoň 5,1 sigma, v článku „Observation of Gravitational Waves from a Binary Black Hole Merger“ v Physical Review Letters 116, 061102 (DOI 10.1103/PhysRevLett.116.061102). Rainer Weiss, Barry Barish a Kip Thorne za rozhodujúci prínos k detektoru LIGO a pozorovaniu gravitačných vĺn získali v roku 2017 Nobelovu cenu za fyziku.

Nové ucho pre vesmír

Až dovtedy astronómia vesmír len pozorovala, cez svetlo, rádiové vlny či röntgenové žiarenie. Gravitačné vlny pridali úplne nový zmysel, akoby vesmír začal byť aj počuť. Čierne diery samy nesvietia, no takto sa dajú vážiť a počítať. Zároveň bol signál jedným z najprísnejších testov Einsteinovej všeobecnej teórie relativity a tá obstála.

Odvtedy detektory LIGO, Virgo a japonský KAGRA zaznamenali stovky ďalších zlúčení čiernych dier a neutrónových hviezd a v roku 2017 aj zrážku neutrónových hviezd, ktorú zároveň videli bežné ďalekohľady. Do bežného života to priamo nezasahuje, no technológie vyvinuté pre extrémne citlivé lasery a tlmenie otrasov posúvajú aj presné meranie v iných odboroch.

Zdroj: Abbott et al. (LIGO Scientific Collaboration and Virgo Collaboration): Observation of Gravitational Waves from a Binary Black Hole Merger, Phys. Rev. Lett. 116, 061102 · Wikipedia: First observation of gravitational waves

Originál: Observation of Gravitational Waves from a Binary Black Hole Merger