DigiZen

Príroda

Rosička, ktorá láka opeľovače na kvety a potom ich zje

Včela alebo pestrica pristane na kvete rosičky Drosera hookeri kvôli peľu, tenká pružná stonka sa pod ňou prehne a hmyz spadne rovno na lepkavé listy pod kvetom. Kvet, ktorý by mal opeľovače lákať na spoluprácu, tu slúži ako návnada do pasce.

· 2 min čítania

Drosera hookeri z cintorína v George Town (Tasmánia). Ilustračná fotka, nie zo štúdie.
Drosera hookeri z cintorína v George Town (Tasmánia). Ilustračná fotka, nie zo štúdie. Foto: MFdeS, CC BY-SA 3.0

Flóra · skalné výchozy východnej Austrálie · terénne sledovanie a skleníkové pokusy

rosička (Drosera hookeri)

Pružná stonka nad lepkavou pascou

Včela alebo pestrica pristane na kvete rosičky Drosera hookeri kvôli peľu, tenká pružná stonka sa pod ňou prehne a hmyz spadne rovno na lepkavé listy pod kvetom. Kvet, ktorý by mal opeľovače lákať na spoluprácu, tu slúži ako návnada do pasce.

Výskumníci z listov tejto mäsožravej rastliny zozbierali a určili 1 246 článkonožcov. Najviac bolo múch, ďalej bzdôch, včiel, ôs, motýľov a chrobákov. Pestrice a pôvodné austrálske včely, teda práve skupiny hlavných opeľovačov, tvorili 57 % určených jedincov. Samotné listy ich pritom nelákali: rastliny bez kvetov pestrice ani včely nevšímali. Keď kvety boli, hmyz pristával na lupeňoch, často pri okraji, kam padá peľ.

Rosička rastie v puklinách skalných výchozov východnej Austrálie, na chudobnej pôde a pod stálou hrozbou sucha. Tím autorov Gross, Whitehead, Waters, Mackay, Mackay a Souza ju niekoľko rokov sledoval v teréne a robil s ňou pokusy v skleníku, výsledky vyšli v roku 2026 v časopise Annals of Botany. Rastlina sa pritom bez opeľovačov zaobíde: niekoľko hodín po rozkvitnutí sa tyčinky stočia nad stred kvetu a opelia ho vlastným peľom. Rastliny izolované od hmyzu tak podľa zdroja vytvorili zhruba 80 % semien.

Kvet ako návnada, nie pozvánka

Väčšina mäsožravých rastlín sa usilovne vyhýba tomu, aby zjedla vlastných opeľovačov. Kvety vynáša vysoko nad pasce na dlhých stonkách alebo láka opeľovače a korisť inými farbami a vôňami. D. hookeri robí presný opak a z kvetov spravila súčasť pasce.

Môže si to dovoliť vďaka samoopeleniu: opeľovače vlastne nepotrebuje, takže ich môže pokojne stráviť. Fosfor a dusík z koristi jej na chudobnej skale pomáhajú pri fotosyntéze aj tvorbe semien. Kvet sa tu stáva skôr loveckou pomôckou než pozvánkou pre partnera.

Zdroj: Botany One: With Drosera hookeri, Danger Lurks Next Door